Jednou z najzaujímavejších projekčných vyziev, ktoré mi pristáli na stole, bol pontón.
Mnoho ľudí sa pýta, z čoho boli pontóny, keď museli plávať na vode a uniesť množstvo materiálu a ľudí. Lode tiež nesú množstvo materiálu a nikto sa nepýta, či oceľ s objemovou hmotnosťou 7850kg/m3 bude plávať na vode s objemovou hmotnosťou 1000kg/m3. Materiálová báza bola irelevantná.
Podobné ako stavať na vode je stavať na mäkkom podloží. Piesky, bývalý močiar, vysoká spodná voda, nerovnomerné rozloženie vrstiev pôdy s rôznymi typmi zemín. Celkom zásadnou otázkou a na prvý pohľad nutnou je celkové zatlačenie z maximálneho zaťaženia. Chceme predsa, aby priľahlý chodník bol v úrovni podlahy v prízemí a nie o 20cm vyššie.
Druhou a vážnejšou otázkou bolo rozloženie ľudí pri práci na ploche. Nikto nevie predpovedať, ako sa budú ľudia sústreďovať na jedno miesto pri tvorbe budúcich predstavení. Neviete obmedziť dostatočne efektívne prácu na plošine.
Pre stabilitu na vode sa posudzovala hmotnosť celého komplexu s maximálnou žiadanou záťažou. Ďalej sa posudzovala nevyrovnanosť zaťaženia, tzv. šachovnicové zaťaženie. Najväčší vplyv malo nakoniec nie rozloženie ľudí, ale pomer hmotnosti ľudí voči zvyšku techniky a kulís. V neposlednom rade sa hodnotilo koľko minimálnej hmotnosti musia mať kulisy, aby sa pontón neprevrátil.
Nerovnomerné sadanie je častým problémom starších budov. Môže nastať poklesom podpery pre stratu stability pôdy (vymytie piesku, či jemnozrnných častí zo zeme, výkop blízko základu, priťaženie susednou budovou, … ) pri nových budovách je príčinou nerovnomerného sadania nedostatočné posúdenie nerovnomernosti hmotností častí stavebného objektu. Vždy preto treba hľadať príčinu nerovnomerného sadania a tú odstrániť, či eliminovať vplyv.
foto od Karl Gruber
Pontón funguje dlhé roky. Predikcia sa naplnila.
Boli ste už pozrieť Seefestspiele Mörbish?
V čase počítania pontónu som bol zamestnancom u Karl Fischer, ZT (Zivil Techniker). Preto cenu stavby ani cenu projektu nepoznám.
